Ad: Jediná otázka o predaji mestských nehnuteľností - odpovede

Autor: Palo Petras | 5.11.2007 o 6:01 | Karma článku: 4,78 | Prečítané:  2092x

Pred ostatným mestským zastupiteľstvom som verejne položil primátorovi Bratislavy otázku Čo bude mesto robiť, ak predá všetky svoje pozemky a budovy? Na túto otázku mi odpovedali okrem čitateľov aj poslanci a dokonca samotný primátor, samozrejme cez svojho hovorcu:

Anonymný mestský poslanec:
Verim, ze k tomu nedojde. Pozrite sa i z druhej strany mince. Mnohym predajom sa zabranilo, ale Vasu pozitivnu reakciu si nepamatam. Mesto zije aj z dani z nehnutelnosti a tie sa vyberaju z nehnutelnosti, ktore sa postavia na pozemkoch, ktore predalo aj mesto. Mozno odborna analyza by Vam ukazala, kedy nastane v nasom meste stav, kedy sa uz neoplati predavat pozemky a budu stacit prijmi z dani. Ocakavam, ze sa zamyslite i nad takymto variantom. Okrem ineho primator nic nepredava, iba podpisuje zmluvu, ktoru odsuhlasia poslanci.


Anonymný mestský poslanec:
Predajom pozemkov do rozpočtu mesta prichádzajú kapitálové príjmy a tie sa môžu použiť iba na financovanie kapitálových výdavkov. Mesto už svoju úverovú zaťaženosť zvyšovať nemôže, preto takto získané prostriedky používa na financovanie investičných zámerov na rozvoj mesta. A že je kam investovať, to je aj Vám známe. Kritika sa hrnie zo všetkých strán, každý má svoju predstavu, čo by bolo dobré zrenovovať, či postaviť. Predchádzajúce roky peniaze na obnovu mesta zďaleka nestačili vykryť potreby.

Napriek tomu sa zvolenou stratégiou podarilo značnú časť mesta a života v nej zrevitalizovať. Som presvedčený, že stratégia bola, a je správna. Mesto nemá na udržiavanie a obnovu prostriedky. Navyše som nikoho nevidel odnášať kúpené pozemky či budovy na chrbáte z mesta von. Kto do toho dal peniaze, a nie málo, ten sa o to aj stará. Je to cesta na skvalitnenie života občanov v meste. Že nie každý mal, či má, možnosť si niečo kúpiť? Existujú banky, úvery, k tomu treba sa poobzerať, urobiť si ponikateľský zámer, zvážiť si riziká a hŕŕŕ do toho. Je ešte čo predávať.

Peter Lenč / KDH:
Mozno na uvod poukazem na malu nepresnost vo Vasom clanku. Podla zakona o rozpoctovych pravidlach pre samospravu prijmy z predaja majetku sa daju pouzit iba na kapitalove vydavky a nie na spotrebu ako uvadzate v clanku. Samozrejme, investuje sa aj do DPB, ale ide to do nakupu novych autobusov, ktorych stav je zalostny a asi nikto nema nic proti obnove vozoveho parku a zvyseniu kultury cestovania.

K Vasej otazke "dokedy sa bude predavat mestsky majetok" by bola asi najjednoduchsia odpoved "dovtedy kym mesto nejaky bude mat", ale to by som priliz zjednodusil a zvulgarizoval. Urcite treba k tomu pristupovat diferencovane a citlivo. Treba zvazovat, ake su zamery mesta v konkretnych oblastiach, ci je majetok o kupu ktoreho je zaujem potrebny pre mesto a jeho rozvoj.

Ak sledujete rozpravu k majetkovym veciam v zastupitelstve, myslim, ze poslanci k tymto veciam pristupuju dost zodpovedne. Tieto argumenty sa urcite beru do uvahy. K celemu tomu systemu financovania mesta treba povedat, ze aj v sucasnej podobe je nedostatocne a to nehovorim o skrytom dlhu z minulosti, ked sa do infrastruktury mesta neinvestovalo skoro nic. Tolko k Vasej otazke.


Hovorca primátora Milan Vajda:
Hlavne mesto SR Bratislava ako obec a pravnicka osoba vlastni v sucasnosti priblizne 52 milionov stvorcovych metrov pozemkov a 6 300 objektov v nominalnej hodnote okolo 33 miliard Sk. Samozrejme, trhova hodnota tohto majetku moze byt podstatne vacsia. Podiel pozemkov vo vlastnictve mesta na celkovej rozlohe Bratislavy je asi 14 %.


Takyto velky nehnutelny majetok ziskala Bratislava, ale aj vsetkych ostatnych 2 860 miest a obci na Slovensku, zakonom SNR c. 138/1991 o majetku obci. Zmysel tohto zakona bol jednoznacny: opatovne privatizovat dovtedajsi statny ci narodny majetok socialistickeho statu. Mesta a obce ziskali tymto majetkom vsetky veci, ktore dovtedy patrili narodnym vyborom, majetok statnych podnikov a organizacii, ktore zalozili NV, historicke radnice, nehnutelnosti predskolskych a skolskych zariadeni, viacere ucelove objekty budovane v tzv. Akcii Z za komunizmu, atd.

Tak sa stalo, ze nehnutelny majetok, ktory vlastni a spravuje na Slovensku mesto alebo obec - netyka sa to len Bratislavy, ale v podstate ktorehokolvek vacsieho mesta na Slovensku - je ovela vacsi, ako je priemerne nehnutelny majetok zapadoeuropskeho alebo severoamerickeho mesta, kde nepoznali nieco ako znarodnovanie alebo Vitazny Februar 1948, ale kontinualne niekolko storoci rozvijaju u ludi i firiem zmysel pre vlastnictvo, majetok, a prirodzene aj starostlivost a zodpovednost on.

Dalsi dovod pre zakon o majetku obci bol prozaickejsi: zakonom garantovane prijmy miest a obci na Slovensku - najma dane - zial ani zdaleka nepokryvaju vydavky na tradicne mestske sluzby a produkty, ako je MHD, verejne osvetlenie, prevadzka skol, socialnych zariadeni, starostlivost o verejnu zelen, atd. V poslednych rokoch sa prijmy z dani obcanov nepodielaju ani 50 percentami na vydavkoch mesta. Vo vyspelych krajinach EU, najma v tzv. "welfare states", ako su krajiny Beneluxu alebo Skandinavie, danove prijmy tvoria vyse 90 % vsetkych prijmov mesta. Obrazne povedane, primatori a starostovia v tychto mestach nepotrebuju pri schvalovani rozpoctu velmi vymyslat: vsetko, co treba pre obcanov urobit, zaplatia z dani obcanov. U nas to tak este dlhsie nebude, v opacnom pripade by sme sa nemohli hrdit 19 % danou z prijmu, alebo by sme museli vyrazne zatazit obcanov napr. na dani z nehnutelnosti (u vacsiny z nas sa to tyka dane za byt).

Kedze toto zatial nie je realne, zastupitelstva musia rozmyslat ako naplnit chybajucich 50 % rozpoctu. Prijmy z nakladania s mestskym majetkom - predajov a najmov - tvoria uz od roku 1991 nielen v Bratislave, ale vo vsetkych vacsich mestach na Slovensku dolezitu prijmovu cast rozpoctov, v Bratislave okolo 20 az 25 %. Zvysok su v podstate rozne financne operacie - uvery, obligacie, ap.

Samozrejme, zdaleka nie vsetok mestsky majetok je na predaj alebo je predatelny. Velka cast nehnutelneho majetku mesta ma skor charakter nakladoveho majetku, ktory nie je vhodny ani urceny na odpredaj. Su to napr. verejne pozemne komunikacie, dopravne zariadenia (elektrickove trate), verejna zelen, bytove domy bez obchodnych priestorov, atd. Mesto zakonom prevzalo k takemuto majetku zavazky, preto ho spravuje a udrzuje.

Odhad ekonomov je, ze od roku 1991 - napriek otazkam podobnym Vasej z uvodu - hlavne mesto nepredalo dodnes viac ako 5-10 % svojho nehnutelneho majetku. Isteze, podobnym tempom by sa cisto teoreticky mohlo raz stat, ze uz nebude co predat. Ale prakticky k tomu nemoze prist. Ovela realnejsi - verim - je predpoklad, ze so zlepsujucou sa ekonomikou tejto krajiny, kontinualnym vyvojom a plnsou penazenkou obcanov sa postupne upravia aj proporcie jednotlivych prijmovych poloziek slovenskych mestskych rozpoctov a standardne prijmy, ako ich pozname z vyspelych ekonomik zapadnej pologule - najma danove - budu postacovat nielen na bezne vydavky mesta, ale aj na rozvojove programy mesta.

A este poznamka k programom mestskeho zastupitelstva: prevaha navrhov majetkoveho charakteru ani v buducich rokoch - bez ohladu na to, akeho politickeho zafarbenia bude mestska samosprava - uplne nevymizne. Bude to aj preto, ze uplne prirodzene existuju stovky mozno tisice obcanov, ktori chcu od mesta nieco kupit, aby si vysporiadali svoj pozemok, rozsirili zahradu, scelili nehnutelnost ap.

Verim, ze sa mi podarilo aspon niektore veci okolo temy predaj mestskeho majetku dovysvetlit a zaroven som Vas neurazil zbytocnym mentorovanim.

S uctou

Milan Vajda
Hlavne mesto SR Bratislava
veduci odd. komunikacie a marketingu

---------

Ďakujem všetkým za odpovede.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dizajnér Bajaník: Medveď ako maskot majstrovstiev? Veď vyzerá ako Mečiar

Maskota hodnotí viacnásobný držiteľ Zlatého klinca.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Odtlačok po Kiskovi

Bitka o Ústavný súd nebola celkom márna.


Už ste čítali?