Ako developeri a mesto "rozvíjajú" dopravu v Bratislave

Autor: Palo Petras | 4.12.2007 o 8:01 | Karma článku: 13,14 | Prečítané:  4719x

Na reality.etrend.sk bol dávnejšie publikovaný zaujímavý článok: Reality a doprava sú spojené nádoby. Dopravné komunikácie sa nedajú donekonečna nafukovať. V Bratislave chýba plánovanie, pripustenie iných prístupov ako zaužívaných. Dopravné stavby nestíhajú tempo komerčných. Nový územný plán definuje ďalšie a ďalšie lokality na rozvoj, ale ako to bude s dopravou? Na konci článku nájdete pozvánku na zajtrajšiu verejnú diskusiu o doprave.

Ako to funguje v skratke

1. Mesto predá alebo prenajme lacno pozemky investorom (alebo spíše zmluvu o budúcej zmluve aby sme to mali kompletné - pozri napríklad Predstaničné námestie)

2. Investor zažiada o povolenie výstavby.

3. V prílohe uvedie dopravné zataženie okolitých križovatiek. Vychádza z vlastných meraní (ak vôbec aj merania, ale sú len pro forma, akože boli spravené a namerané čísla dovoľujú ďalšiu zástavbu.

3. Túto prílohu vyžaduje dopravné oddelenie magistrátu až od roku 2006.

4. Orgány mesta ani stavebné úrady nevyžadujú vyhodnotenie nárastu dopravnej zaťaženosti v širšom území dotknutom zamýšľanou výstavbou, na tento účel dokonca presadili zmenu všeobecných predpisov.
Príklad: nikto nevyhodnocuje globálnejší vplyv stavieb na Dlhých Dieloch na dopravu na Botanickej a Karloveskej, nieto ešte že by niekto uvažoval o moste Lafranconi.

5. Mesto z vlastných zdrojov rozširuje cesty, kde sa tvoria zápchy. Hasí operatívne problémy. Existuje plán "hasení", ale nie plán rozvoja dopravy.

6. Investori neprispievajú na dopravu ani žiadnu inú infraštruktúru. Respektíve, mesto nemá žiadne pravidlá, že časť príjmov z predaja pozemkov na výstavbu sa má odložiť na infraštruktúru. Len nedávno začali prenikať na verejnosť v tomto smere sľuby bratislavskej samosprávy.

7.Často sa rozšírením ciest proste zápchy len odsunú inam, až prídu na miesto, kde sa už rozširovať nedá (Prístavný most, centrum mesta).

8.Aj pôvodné miesto, kde sa dopravná zápcha odstránila, sa časom zapchá znova, lebo ľudia vidia, že je to (znova) vhodný úsek na automobilovú dopravu, tak ho začnú (opätovne) používať.

9. Nie je možné neustále stavať a riešiť dopravu rozširovaním ciest. Bratislava praskne.

Moje otázky:

A. Kedy sa začne pri výstavbe posudzovať širšie územie ako doteraz? Napríklad pri rozsiahlej výstavbe v Dúbravke sa posúdi zaťaženosť aj Patrónky, tunela Sitina aj Karloveskej a Botanickej v Karlovej Vsi. Robí vôbec mesto merania intenzity dopravy a má softvér na modelovanie intenzity dopravy?
Príklad: Devín - Pri zmene poľnohospodárskej pôdy na stavebné pozemky bola podmienka, že treba na zonálnej úrovni riešiť o.i. aj dopravu. Magistrát však vydal súhlasné záväzné stanovisko so stavbou bytoviek pre cca 1000 nových obyvateľov Devína, pritom žiaden územný plán zóny sa doteraz nerobil. Už teraz (pri počte okolo 900 obyvateľov) sú na Devínskej ceste (najmä) ráno zápchy.

B. Kedy začnú investori prispievať na cesty a ostatnú infraštruktúru (napr. kanalizáciu) ? Lebo pri takých symbolických cenách za aké kupujú pozemky od magistrátu, to majú skoro zadarmo, nakoľko komunikácie a infraštruktúru im spraví mesto.
Poznámka: Mestské časti ako stavebné úrady alebo magistrát ako dotknutý orgán (ohľadne dopravy) môžu vydať záväzné stanovisko, kde by žiadali vybudovať neexistujúcu cestu, chodníky a parkoviská alebo upraviť (rozšíriť) existujúce a to všetko v súlade so zákonmi.


C. Je správne, že obstarávateľ aj spracovateľ územného plánu (a teda aj jeho dopravnej časti) je rovnaká inštitúcia - magistrát hlavného mesta? Podľa mňa dopravnú časť územného plánu vôbec nezvládol. Resp. rozvojové územia naplánoval ignorovaním dopravných limitov.

D. Kedy zmeníme stavebné a dopravné normy tak, aby vyhovovali nám, ľudom?
Poznámka: posledné zmeny v dopravných normách sa diali práve smerom od dobrého stavu (pre ľudí) k dnešnému stavu - zlému. Návrat by bol obtiažny, lebo by sa mnohé cesty museli preklasifikovať a obmedziť na nich rýchlosť premávky, resp. vylúčiť z nich niektorý druh dopravy..
Príklad: Jaskový rad, ak by sa rekonštruoval podľa predchádzajúceho stavu dopravnej normy, musela by sa dvojsmerná premávka zmeniť na jednosmernú.

Príklad 2: stavebná norma pri výstavbe administratívnych (polyfunkčných) budov nariaďuje, že na 7 pracovných miest stačí 1 parkovacie miesto. Ale dnes má skoro každý auto a tento nesúlad normy s realitou značne deformuje dopravné plánovanie.



Trápi aj vás doprava v Bratislave?

Máte aj vy podobné otázky? V stredu 5.decembra 2007 o 18:00 máte možnosť sa zúčastniť verejnej diskusie o koncepčných a systémových problémoch doprave v Bratislave, na ktorú boli pozvaní aj zástupcovia magistrátu, odborníci a samozrejme verejnosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V byte z Gorily vraj Fico pil kolu, po rokoch v kauze vypovedal

Úrad špeciálnej prokuratúry nechce prezradiť, kedy polícia predsedu Smeru vypočula.

SVET

Na vysokej škole na Kryme útočil študent, zahynulo osemnásť ľudí

Ďalších minimálne 50 ľudí je zranených.


Už ste čítali?