Pri priamych predajoch bez verejnej súťaže, bez kontroly a obmedzujúcich podmienok pre kupujúceho, je veľké podozrenie na nehospodárne konanie. Veľmi dobre to okomentoval v Trende Peter Kremský a ušetril mi robotu, ďakujem. Čiže len v skratke:
Ako sa to deje v súčasnosti
- Žiadateľ o pozemok (X) podá žiadosť na magistrát o odkúpenie pozemku - navrhuje aj sumu
- Niekedy aj ostatní žiadatelia podajú žiadosť na rovnaký pozemok
- Magistrátni úradníci zosmolia návrh na predaj určitej nehnutelnosti a častokrát bez poriadnej dôvodovej správy ho podhodia na prerokovanie
- V texte návrhu uznesenia je spomenutý záujemca X už ako kupujúci, aj keď bolo viac žiadateľov
- Často nebýva uvedené, akú cenu ponúkli ostatní, ale to je zrejme jedno, lebo materiál je písaný tak, že stavia záujemcu X do roli jediného kupca
- Mestská rada a komisie sa vyjadria k materiálom, komisie zvyknú navrhnúť inú cenu
- Poslanci v rozprave obľubujú zvyšovať pôvodne navrhovanú cenu, to je ich jediná revolta voči magistrátu
- Poslanci nehlasujú o tom komu predajú ale len ČI predajú a za koľko, niekedy sa rozhodnú nepredať
- Keď primátor vidí, že medzi poslancami panuje nesúhlas, stiahne materiál z rokovania - to je jeho obľúbená finta, nechce, aby poslanci vyjadrili nesúhlas hlasovaním
- Nehnuteľnosti, ktoré sa nepredajú sa objavia o pár mesiacov znova a opakovane, dokým sa ich predať nepodarí
ČO TU CHÝBA
A. Zoznam prebytočného nehnuteľného majetku
Dobrý hospodár by mal mať prehľad v tom, čoho sa chce zbaviť a čo si chce ponechať. Teraz je vlastne situácia, že všetko je možné predať, závisí len od ponúknutej sumy.
B. Cenová mapa na pozemky, znalecké posudky
Ďalší dokument, ktorý by priniesol prehľad v tejto oblasti, by bola znalcami vytvorená cenová mapa územia Bratislavy, aby bola dopredu zrejmá orientačná cena pozemkov. Takéto niečo ma napríklad Praha a dokonca existuje samostatná stránka pre celú ČR.
V materiáloch k predajom pozemkov sa občas spomenie, cena podľa znaleckého posudku. Tento ale nikdy nie je súčasťou materiálu!
C. Verejné súťaže
Citujem z horeuvedeného článku v Trende: "v Istanbule sa pozemky v strede mesta predávajú vo verejnej dražbe, ktorú televízia prenáša v priamom prenose."
Čo pamatám, v Bratislave bol len 1 pokus o verejnú súťaž. Preto pokus, lebo súťaž bola zmarená.
D. Referendum o veľkých predajoch
Predaje veľkých pozemkov, ako napríklad pozemky medzi mostami na Petržalskej strane Dunaja spomínané v predošlom bode, alebo Lamačská brána (predali to sami poslanci v Lamači, lebo to mal Lamač v správe), by sa mali predávať len cez miestne referendum. Tak by bolo zaručené, že predaj by bol poriadne odôvodnený, aby zaňho ľudia hlasovali.Čo je veľký predaj sa dá stanovať veľmi ľahko podľa rôznych kritérií.
E. Predávanie za reálne ceny
Stáva sa, že poslanci pri schvaľovaní predaja navrhnú aj 100 percentné zvýšenie ceny, čiže z veľmi smiešnych 1500 Sk /m2 na smiešnych 3000 Sk/m2 a hovoria si aký su geroji. Pri zmarenej verejnej súťaži sa z pôvodných 2000 Sk / m2 cena vyšplhala až na 16150 Sk / m2. Čo je 8 násobok oproti prvotnému zámeru! Ak sa magistrát bojí nekalej dohody súťaziacich, ktorí sa dohodnú a podajú podobne nízke návrhy, môže stanoviť minimálnu cenu. Znalecké posudky a cenové mapy by mohli posunúť ceny do úplne iných reálií.
F. Posudzovanie aj iných parametrov okrem ceny
Napríklad históriu a serióznosť žiadateľov. Čerstvo založené firmy, firmy so sídlom v daňových rajoch, firmy s pochybnými spoločníkmi a zástupcami, firmy bez skúseností vo výstavbe, tieto všetky automaticky spôsobujú nedôveru.
G. Predávanie zaregulovaných pozemkov
Predávajú sa aj pozemky, ktoré ešte nemajú zonálnu reguláciu. Toto ma 2 aspekty:
1. firma môže stavať bez veľkých obmedzení, lebo aktuálny územný plán skoro vôbec nereguluje
2. nezaregulované pozemky nemajú takú cenu ako zaregulované. Ciže strata pre mesto.
S dodatkom, že predkupné právo by mala mať Mestská časť. Nezabúdajme, že mestské časti sa stále cítia ukrivdené, že mesto im pozemky násilne zobralo.
Odkaz poslancom a úradnikom
Keď sa pýtam obyčajných ľudí, ktorí nemajú špeciálny prehľad v tejto oblasti (nečítajú ani takého články), že aký majú názor na predaje pozemkov a na výstavbu, hovoria: "To už im oni všetko predali", "Už sa dohodli, dostali úplatky" a podobne. Máte šancu si napraviť meno a spraviť predaje nehnuteľností transparentnejšími. Napríklad prijať všeobecne závazné nariadenie o predaji mestských nehnuteľností. Bol by to výrazný posun smerom k občianskej spoločnosti.
Záver
Až do vyriešenia problému deficitu mestského rozpočtu ( aj z dôvodu, že štát v roku 2003 prestal dotovať bratislavskú MHD) sa bohužial nebudeme baviť ČI predávať, ale AKO a ČO predávať. Do DPB, a.s. ide ročne 1,5 miliardy Sk z rozpočtu mesta. Mesto má naplánované v rozpočte predať nehnuteľnosti za cca 600 miliónov ročne. Keď prijde niekto zázračný a zníži tuto sumu (alebo nájde ďalšie zdroje), nebude už potreba predávať nehnuteľnosti v takej miere a mesto môže strategicky uvažovať aj o KÚPE pozemkov.
Zatiaľ ale, prosím o transparentné predaje!
